Banská Štiavnica sa nedá spoznať len z námestia. Jej najkrajšie príbehy sa skrývajú v bočných uličkách, na nádvoriach a na kopcoch, z ktorých mesto kedysi vyrástlo. Rodený Štiavničan Miron Breznoščák sa mestu venuje celý život a návštevníkov vodí presne tam, kam by sami nezablúdili.
Sprievodca, ktorý mesto nosí v sebe
„Som rodený Štiavničan a v každej mojej práci som sa venoval nášmu mestu,“ hovorí o sebe Miron Breznoščák. Štiavnicu nepozná z kníh, ale z vlastného života a z príbehov, ktoré si tu ľudia odovzdávajú.
„Veľmi rýchlo som zistil, že Štiavnica je plná fantastických príbehov, tragických osudov a úžasných vecí, ktoré napĺňajú nielen mňa, ale môžu byť nesmierne zaujímavé aj pre ľudí zo Slovenska a z celého sveta. Dúfam, že z nich získajú také ponaučenie a také zaujímavosti, že sa do tohto mesta a do tohto okolia budú opäť vracať,“ dodáva.
Výhľad z Dolnej ružovej na miesta, kde sa začínalo baníctvo
Jedno z miest, kam Miron Breznoščák chodí s návštevníkmi, je Dolná ružová ulica. „Návštevníkov sem veľmi rád vodím, pretože z tohto miesta je veľmi pekný pohľad na štiavnický hrebeň kopcov. Sú to miesta, kde sa začínalo prvé baníctvo, prvé prospektorstvo,“ vysvetľuje.
- Kopce, kde mesto vzniklo: vrchy Paradajs, Rosniarky a Tanád sú miesta, kde sa rodilo baníctvo a kde Štiavnica začala rásť.
- Stopy tisícročí: osídlenie tu siaha až do praveku, do doby bronzovej a železnej. Žili tu Kelti aj Slovania, no skutočné mesto začalo rásť až v stredoveku.
Zo stredoveku Štiavnici zostalo niekoľko hradov. Starý zámok a Nový zámok patria k jej symbolom a z ruín na vrchu Glanzenberg, teda Lesklý vrch, je krásny výhľad na celé mesto.
Stačí zabočiť do najbližšej uličky
Štiavnica podľa Mirona Breznoščáka nie je len centrum, hlavná ulica a trotuár. Mesto je plné skrytých zákutí, ktoré odhalí iba ten, kto sa nebojí odbočiť.
„Stačí zabočiť do hociktorej uličky, do hociktorého nádvoria a môže vás prekvapiť krásna kaviarnička, štiavnický drevený betlehem, model mesta z devätnásteho storočia alebo aj priamo jeho autor,“ opisuje sprievodca. Vo videu napokon aj stretne a pozdraví autora betlehemu Petra Chovana. Atmosféru týchto zákutí zachytáva na svojich plátnach aj maliar Mykola Bodnar.
Ignác z Hodruše a päťtisíc štiavnických vtipov
Medzi Štiavničanmi, ktorých môžete v meste stretnúť, je aj jeden celkom zvláštny – Ignác z Hodruše alebo zo Štiavnice. Domáci ho familiárne volajú Nácko (z mena Ignác, Ignácko) a je ústrednou postavou asi päťtisíc vtipov, ktoré spájajú banícke legendy a príhody.
- Humor ako pamäť mesta: vtipy o Náckovi zachytávajú vtipné, humorné aj trápne príhody, ktoré sa Štiavničanom prihodili.
- Banícka duša: za ľahkým humorom sa skrýva život baníkov a ich nadhľad nad tvrdou prácou v podzemí.
Po prechádzke uličkami tichý večer v ERB-e
„Uličkami, vežami aj kopcami Banskej Štiavnice vás rád prevediem,“ odkazuje návštevníkom Miron Breznoščák. Prechádzka so sprievodcom ukáže, že Štiavnica je mesto, ktoré sa odkrýva pomaly – krok za krokom, ulička za uličkou. Práve takéto spoznávanie máme v Hoteli ERB najradšej. Náš hotel s vlastným pivovarom stojí priamo v historickom centre, v pamiatkovo chránených budovách, odkiaľ sú hrady, nádvoria aj výhľady na kopce na dosah.
Po dni plnom príbehov vás u nás čaká pokojný večer, poctivá gastronómia a kultivované pivo. Priestor, kde si dojmy zo skrytých zákutí Štiavnice môžu v pokoji usadnúť.
